Beseda so spisovateľom Danielom Hevierom
Dištančná forma vzdelávania, ktorá momentálne prebieha, niektorým vyhovuje, iným menej, no snažíme sa prispôsobiť danej situácii a vyplniť si svoj čas zmysluplnými činnosťami, ktoré nám dni spestria. Veľmi sa teším, že sa medzi žiakmi nájdu aj takí, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu čas aj na literatúru a činnosti s ňou spojené. Takouto žiačkou je aj žiačka IV. ZAA triedy – Anna Pupáková, ktorá ma informovala o možnosti mať online besedu so známym slovenským spisovateľom Danielom Hevierom. Napísala mu, oboznámila ho, čo preberáme – práve sme preberali postmodernu a autorov Dušana Dušeka a Dušana Mitanu – a poprosila ho o „besedu na diaľku“. Ja som sa postarala o organizačné záležitosti a podarilo sa.
8. 12. 2020 sme na hodine slovenského jazyka , ktorú sme mali cez aplikáciu Zoom, privítali pána Daniela Heviera - slovenského básnika, prozaika, dramatika, scenáristu, textára, výtvarníka a autora literatúry pre deti a mládež. Beseda sa predĺžila na dve hodiny, na ktorých nám zaujímavou formou priblížil našich dvoch autorov, ich život, tvorbu a keďže ide o jeho blízkych kamarátov, podelil sa s nami aj o veselé príhody, ktoré by sme len veľmi ťažko našli v nejakej literatúre.
Na druhej hodine sme boli zvedaví aj na samého pána Heviera, keďže pre mnohých žiakov bol a je obľúbeným detským autorom. Predstavil nám svoju ostatnú knihu, Marína, v ktorej rozoberá Sládkovičovu báseň i s ilustráciami. Mnohých natoľko zaujala, že si ju hneď išli kúpiť.
Záver besedy bol veľmi zaujímavý, netradičný, taký nikto z nás nečakal. Pán Hevier nám pustil nahrávku, na ktorej rapoval. Slová, ktoré z nahrávky zneli, boli veľmi podnetné, povzbudzujúce, inšpiratívne a pôsobili ako balzam na dušu. Jeho záverečné prianie smerujúce k žiakom bolo natoľko srdečné, že si dovolím tvrdiť, že pán Hevier nebol na besede len spisovateľom, učiteľom, ale i kamarátom a otcom zároveň. Snažil sa k žiakom priblížiť, no zároveň ich aj povzbudil, aby sa i v tejto nie veľmi pozitívnej dobe nevzdávali, aby sa obohacovali nielen telom, ale i duchom a aby nezabúdali ani na druhých.
Osobne si myslím, že pán Hevier si našiel nových nadšencov, obdivovateľov a verím, že aj nových čitateľov. Touto cestou sa chcem poďakovať Anke Pupákovej za nápad, žiakom za aktívny záujem a v neposlednom rade nášmu slovenskému spisovateľovi – Danielovi Hevierovi – za ochotu, čas i cenné rady.
PaedDr. Monika Bednárová
